Jozef_Maximilian_PetzvalČastokrát sme sklamaní alebo hundreme na to, že ľudia vo svete nepoznajú Slovensko. Kde sa nachádzame, naše hlavné mesto, a už vôbec nie naše dejiny či významné osobnosti. Ale dali sme si otázku, či my Slováci poznáme naše dejiny, našich rodákov, ktorí svojím talentom, inteligenciou, túžbou niečo dosiahnuť zmenili nielen naše dejiny, ale pomohli vytvoriť svet taký, ako ho poznáme dnes?

Jeden Slovák (no dobre, vtedy to bolo Uhorsko) raz povedal: „Treba pretvoriť sily prírody tam, kde sa rodia. S veľkou silou a váhou treba napadnúť hmotu, aby sa rozpadla na svoje časti.“ Už vtedy bol Štefan Anián Jedlík zo Zemného presvedčený, že atómy možno rozbíjať, i keď vo svete prevládal opačný názor. V roku 1828 zostrojil motorček pre elektrické experimenty známy ako elektromotor. Žiaľ, svoje dielo nepokladal za hotové a tak ho nepublikoval. S podobnými objavmi sa v tomto smere preslávil Faraday, ktorý  svoje práce zverejnil až o 4 roky neskôr ako Jedlík. Rovnaký osud mu priniesol aj jeho najvýznamnejší objav elektromagnetických rotácií, ktorý bol zárodkom elektrického dynama. Aj tento objav nepublikoval a teda je pripisovaný Wernerovi von Siemensovi. Štefan Anián Jedlík obohatil vedu a techniku aj ďalšími vynálezcami ako elektrický rušeň, rúrový zberač bleskov či výroba sódovej vody.

Dnes je každý, často úplne obyčajný moment, zachytený na fotkách, avšak fotoaparát či mobil v minulosti neboli samozrejmosťou. Aj to niekto musel vynájsť, aby sme mohli mať to, čo máme dnes. Práve Slováci sa môžu hrdiť osobnosťou, ktorá sa zaslúžila o objav modernej optiky. Jozef Maximilián Petzval, rodák zo Spišskej Belej, skonštruoval objektív so 16-násobne vyššou priepustnosťou svetla, čo sa prejavilo v skrátenej expozícii, počas ktorej sa objekt nesmel pohnúť. Čas expozície bol kratší ako 1 minúta, pretým to bolo 5 až 30 minút. Preto je Petzval považovaný za zakladateľa modernej fotografie. Dodnes je na jeho pomníku vyrytý nápis: „Jeho meno nevymizne z pamäti, dokiaľ budú fotografie tešiť ľudské oči…“

Vojaci alebo ľudia, ktorí si chcú len tak vyskočiť z lietadla, by sa asi nezaobišli bez padáka. A práve tento vynález pochádza od nášho rodáka z terajších Smoleníc Štefana Baniča. Fungoval na princípe zloženého dáždnika pripevneného okolo hrudníka. Prvý krát sa Banič osobne podujal a vyskúšal ho pred zástupcami Patentového úradu letectva USA vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Veľký objav znamenal, že sa baničové padáky používali už počas 1. svetovej vojny.

Svetové strojárstvo bolo ovplyvnené ďalším Slovákom, Aurelom Stodolom, ktorý bol profesorom slávneho fyzika Alberta Einsteina. Ten mu k 70-tke okrem iného napísal: „I keď hlavnou hnacou silou jeho práce bola kvitnúca tvorivá činnosť, predsa bola jeho sila v neustálej túžbe po poznaní a v mimoriadnej jasnosti jeho myslenia.“  Stodola sa zaslúžil o úspechy v odbore parných turbín. Významným objavom bolo aj zostrojenie pohyblivej umelej ruky, ktorá poskytla základy aj pri náhrade chodidiel. Svoj úspech komentoval slovami: „Toto je moja pomsta vojne!“

Stodola si uvedomoval, aké je dôležité venovať svoj čas a investície do nádejných vedcov, ktorí sa môžu svojou inteligenciou, svojim kreatívnym myslením pričiniť o rozvoj a zefektívnenie nášho života.

Preto aj my, neváhajme vystúpiť z tieňa. Možno sa aj v nás skrýva kúsok vedca, avšak strach, pohodlnosť či zahanbenie bránia tomu, aby sme sa prejavili. No napriek strachu pred verejnosťou, strachom pred pádom, napriek všetkému, nebuďme skromní ako Anián Jedlík, ktorý nepublikoval svoje vynálezy. Buďme odvážni a zmeňme svet.