Pridané dňa od oko

Ak by som sa dnes niekoho spýtal, čo si myslí o úrovni dnešnej techniky a jej moderných výdobytkoch, každý by jednohlasne súhlasil, že žijeme v technicky najvyspelejšej dobe. Sme obklopení úžasne výkonnými počítačmi, telefónmi, super-rýchlym internetom a všetko od hodiniek až po chladničky je smart. Panuje všeobecný názor, že sa technika posúva priam až míľovými krokmi dopredu a nachádzame sa v najpokrokovejšom období. Ale je to naozaj tak ? Neklameme sa len vlastným dojmom dokonalosti ?

Posledné storočia sa pre ľudstvo niesli v znamení revolúcií. Prešli sme si veľkými spoločenskými či politickými zmenami. Jedna revolúcia nás však ovplyvnila viac, ako si možno myslíme. A nebola len jedna, ale rovno tri!  Tri priemyselné revolúcie, tri významné obdobia.  Tou prvou bola mechanizácia a parný stroj. Druhá zase Fordova pásová výroba a elektrifikácia. Tretia priniesla automatizáciu a počítače. Dnes sa začína skloňovať pojem štvrtá priemyselná revolúcia (Industrie 4.0) práve vo význame akejsi „smart“ výroby. Zahŕňa v sebe pojmy ako internet vecí a inteligentná fabrika. Do akej miery je však táto revolúcia naozaj revolúciou a do akej miery sa snažíme klamať sami seba ? Názory sú častokrát dosť skeptické. Postupné nasadzovanie počítačov a komunikačných technológii do úplne každého zariadenia, ktoré vám len napadne nemusí hneď znamenať revolúciu, je to skôr postupné zdokonaľovanie toho, čo tu už niekoľko desaťročí je.

Okrem priemyselných revolúcii bol náš svet formovaný aj objavmi a vynálezmi. Zmena myslenia ľudí v 18. a 19. storočí otvorila nové brány v objavovaní prírodných javov.  Práve „skrotenie“ elektrickej energie a elektromagnetizmu prinieslo najväčší pokrok v histórii ľudstva.

Teslov striedavý prúd, za ktorý bol tak dlho kritizovaný,  máme dnes všetci doma v zásuvke a jeho indukčný motor práve pre svoju spoľahlivosť poháňa väčšinu strojov.

Len vďaka umu niekoľkých výnimočných géniov tej doby ako boli  Maxwell, Tesla, Ampér je aj to, čo považujeme za fenomény 20 a 21 storočia, dnes súčasťou bežného života.

Čo zrovnateľného významu sa udialo za posledných 20 rokov ak tvrdíme, že sme momentálne na vrchole a stále smerujeme dopredu? Na vrchole sme aj vďaka tomu, že neustále čerpáme z nadobudnutých poznatkov a zdokonaľujme už dávno objavené.

Absencia mozgov.

Ak spomínam významné historické osobnosti,  každý z nich posunul ľudstvo na novú úroveň. Kto nás posúva vpred teraz? Po Albertovi Einsteinovi (20. roky minulého storočia), ktorý priniesol revolúciu vo fyzike, sme sa už druhého nedočkali, a tak nemá kto dopĺňať chýbajúcu skladačku.

Je faktom, že sme sa ocitli v dobe nedostatku veľkých mozgov. Už dlhú dobu tu chýba skutočne revolučná osobnosť a s ňou aj nové objavy.

Občas sa však niekto taký nájde a veci sa začnú hýbať tým správnym smerom.

Podobná situácia sa stala v 50 rokoch minulého storočia v Bellových laboratóriách v USA. Istý pán Shockley vytvoril prvý kremíkový tranzistor. Pravdepodobne vtedy ešte nevedeli, aký významný objav učinili a ako zmení svet. Schopnosť zosilňovať elektrický prúd bola natoľko kľúčová, že umožnila konštruovať nové počítače a odštartovala sa digitálna éra.

Tranzistor sa vo svojej podstate funguje približne  rovnako ako ho pred 70 rokmi navrhol a zostrojil pán Shockley. Hlavný rozdiel je však vo veľkosti.

Ako sa digitálna éra rozvíjala, zmenšoval sa aj tranzistor.  S postupom času  sme boli schopní na rovnako veľkú plochu umiestniť viac a viac tranzistorov a vytvoriť dokonalejší a výkonnejší obvod.

Tento zaujímavý trend je formulovaný takzvaným Moorovým zákonom. Ten tvrdí, že každý rok sa počet tranzistorov na integrovanom obvode zdvojnásobí. Je v skutku šialená predstava stále držať tento trend, čo sa nám dlhé roky darilo. Dostali sme sa v rozmeroch na fyzikálne limity kremíka a momentálne sa pohybujeme už na hraniciach veľkosti jednotlivých atómov. Nemôžeme však ďalej tvrdiť že dokážeme takto pokračovať.  Akokoľvek sa tomu chceme brániť, prichádza postupne koniec „doby kremíkovej“.

Posledný míľnik.

Najvýznamnejším projektom posledného storočia, ktorý demonštroval vyspelosť ľudstva, bol projekt Apollo. Nejednalo sa iba o historickú udalosť, najvyššieho významu, ale aj spojenie snáď všetkých poznatkov a technológii, ktoré kedy ľudstvo malo k dispozícii vyvrcholením do jedného veľkolepého projektu.

Od posledného pristátia na Mesiaci sme už podobný projekt znovu nezrealizovali. Nenašli sme silu a motiváciu pokračovať robiť naozaj veľké veci.

Sny ľudstva o ceste na Mars vždy boli silnou motiváciou a plány na jej realizáciu tu boli už od úspešného konca projektu Apollo.  Mnohí určite poznáte pesničku Všechno na Mars od Dalibora Jandu – len krátky úryvok z textu:

2005 sláva, začal věk robotů

2006 práce začla jít bez potu.

Lidi už jsou nadbytečný,

vstávejte z postelí,

než nás robot vystřelí, všechny na Mars!

Také boli asi predstavy ľudí o živote v 21. storočí.  Čo z toho sa teda naozaj splnilo a čo nie ?

Všetci máme vďaka internetu k dispozícii okamžite všetky informácie, ktoré potrebujeme, a napriek tomu sa nechceme vzdelávať. Všetci môžeme s kýmkoľvek na celej planéte okamžite komunikovať, aj napriek tomu si častokrát nevieme povedať  „Ahoj“. Môžeme vďaka magnetickej rezonancii skôr odhaliť nádory, ale napriek tomu tretina pacientov s rakovinou zomiera. Robotizácia v priemysle síce odstraňuje ťažkú manuálnu prácu, nezamestnanosť však kvôli nej narastá. V automobiloch máme veľmi účinné motory, ale tie stále spaľujú fosílne palivá .

Na čo sa dnes ale skutočne sústredíme? Na vývoj nových telefónov, výkonnejších jadrových zbraní ? A na čo nám to všetko vlastne je? Na zábavu, pre vlastné pohodlie alebo ako nástroj na generovanie peňazí ? Je trochu povrchné uspokojiť sa s životom v blahobyte modernej industriálnej spoločnosti.

Nezaspime preto na vavrínoch vlastnej dokonalosti a pokúsme sa nabrať ten správny smer.