Už ste niekedy rozmýšľali nad tým, aké pocity v sebe dusia vrahovia, sú to výčitky svedomia, alebo práve naopak? Trocha absurdná otázka, viem. Väčšina z nás si v súvislosti s vraždou vybaví nejakého psychopata, ktorého správanie a psychika sú už dopredu predurčené na to, aby sa s vraždou jeho svedomie a žalúdok vysporiadalo resp. mu jeho psychický stav umožňuje, že si toto konanie vôbec neuvedomuje. Stať sa to však môže aj úplne bežným ľuďom, či už niekomu smrteľne ublížite v sebaobrane alebo nejakým nešťastím pri napr. dopravnej nehode. V každom prípade  je trauma, ktorá psychicky zdravého človeka sprevádza počas celého života. V histórii ľudstva však existujú prípady, kedy došlo k situáciám, že ľudia pod vplyvom liečiv, ktoré ako vedľajší efekt spôsobovali najmä námesačnosť, v tomto stave dokázali niektorý pacienti zabiť dokonca blízku osobu. Určite ste videli americký film Side Effects z roku 2013 natočený podľa skutočnej udalosti práve jedného takéhoto prípadu. Kde Emily Banks bol predpísaný liek Ablixa svojím psychiatrom, vďaka ktorému v stave námesačnosti zabije svojho manžela. A tak ste sa pýtali seba je to vôbec možné? Kde sa môžem s takýmito liekmi stretnúť? Ako vôbec dospejem do takého štádia, aby som si takéto konanie vôbec neuvedomil? Ako tieto lieky vôbec fungujú?

Vo svete je zaznamenaných niekoľko stoviek takýchto prípadov, ako podozrivý uderil svoju priateľku do hlavy hasiacim prístrojom a potom postrelil policajta, ktorého následne druhý z policajtov 5-krát zasiahol výstrelom do tela, aj napriek tomu ho stále mali problém spacifikovať. Ďalší z prípadov hovorí, že podozrivého strelili priamo do hrude, čo však nemalo žiaden efekt, načo bol následne strelený do ruky a nohy, no podozrivý bol stále schopný odolať. Aj potom bol schopný udrieť policajta svojou zbraňou do hlavy. Následne bol zasiahnutý obranným sprejom do očí no bezvýznamne. Policajt uviedol, že sa správal ako takmer ako zombie.

V poslednom prípade išlo o pacienta užívajúceho liek paroxetine, čo je antidepresívum, ktoré sa využíva na liečbu hlavných psychických porúch ako depresie, OCD (obsedantno-kompulzívnej poruchy), panických porúch, sociálne fóbie, rôznych úzkostí, posttraumatického stresového syndrómu a pod. Za časté vedľajšie efekty sa pokladá ospalosť, sucho v ústach, strata chuti do jedla, potenie, problémy so spánkom, často je spájané aj s zvýšeným rizikom novorodeneckých defektov. Percento odhalených vedľajších účinkov u mladých ľudí je oveľa väčšie pri tomto lieku ako pri ostatných liekoch tejto skupiny, čiže liekoch skupiny SSRI, čo sú lieky zvyšujúce hladinu hormónu serotonínu. Niekoľko štúdií spája paroxetine so samovražednými myšlienkami a konaním u detí a adolescentov.

Predaj tohto liečiva začal v roku 1992 firmou GlaxoSmithKline, od roku 2003 boli k dispozícii jeho generiká po expirácii patentu na jeho výrobu. Firma GlaxoSmithKline bola pokutovaná na 3 miliardy amerických dolárov za propagáciu takéhoto lieku pre pacientov mladších ako 18 rokov, čo ako som už spomínala je najrizikovejšia skupiny ľudí.

Ako fungujú  antidepresívna v našom mozgu? Komunikácia medzi neurónmi v tele prebieha pomocou tzv. neurotransmiterov, čo sú molekulové prenášače vzruchov medzi koncami neurónov. Takýchto prenášačov je v našom tele viacero druhov, molekuly ktoré sa nestíhajú na koniec druhého neurónu naviazať sú likvidované, alebo recyklované. Ich nerovnováha v tomto prípade spôsobuje mnohé poruchy spolu s depresiami. Pre depresii sú najdôležitejšie prenášače serotoním a noradrenalín. V prípade, že je nedostatok serotonínu v mozgu, u človeka sa dostavuje depresia a tak úlohou antidepresívna je hladinu tohto neurotransmiterru zvyšovať. Sú to viaceré skupiny liekov, podľa toho, ktorý z prenášačov sú schopné tieto lieky korigovať. Už spomínaná skupina liekov SSRI blokuje odbúravanie serotonínu pri prenose z jedného neurónu na druhy, a tak mu dávajú dlhší čas na naviazanie na druhý neurón.

Takéto lieky sú však predpisovaných pacientom čoraz častejšie a hlavne v Amerika sa rozmáha trend, kedy nejakou psychickou poruchou trpí takmer každý človek a návšteva psychiatra je tam bežnou záležitosťou. Ako to definoval aj psychiater v spomínanom filme, ktorý bol pôvodom Brit, a pri vyšetrovaní spomenutého prípadu sa ho spýtali z akého dôvodu  prišiel do USA vykonávať prax aj napriek tomu, že psychológiu vyštudoval vo veľkej Británii. Na túto otázku odpovedal: “Tam odkiaľ pochádzam ak niekto navštevuje psychológa alebo berie lieky je považovaný za chorého, tu (v USA) sa takýto človek považuje za človeka, ktorému je lepšie“. Tento trend je určite spojený s materiálnou konzumnou kultúrou, ktorá udáva úplné iné hodnoty. Ktoré ale človek zisťuje, že nie sú uspokojivé a neposkytujú človeku ten pravý zmysel života a tak mnoho ľudí podlieha depresiám aj napriek tomu, že ich životy sú naplnené všetkým dôležitým. Ľudia si v živote stanovujú ciele väčšinou materiálneho charakteru, po dosiahnutí tohto cieľa nedochádza k takému uspokojenie ako očakávali a preto chcú viac a bažia po dosiahnutí cieľa ďalšieho a tak uviaznu v tomto kolobehu a sú neustále nespokojní. Celá táto situácia samozrejme nahráva farmaceutickému priemyslu, ktorý si na tomto fenoméne v poslednej dobe vybudoval veľmi výnosný biznis.