Slovensko malo, a samozrejme aj má, mnoho kvalitných architektov. Niektorí boli za svoju prácu odmenení, iným ostal aspoň dobrý pocit na duši. Vždy to však boli ľudia, ktorí chceli spraviť svet lepším a krajším miestom. Pokúsim sa v skratke predstaviť aspoň tie najzvučnejšie mená.

Blažej Felix Bulla bol nielen slovenský architekt, ale aj dramatik a hudobný skladateľ. Svojou tvorbou ovplyvnil i architekta Dušana Jurkoviča, ktorý bol vtedy u neho na praxi. Ako staviteľ pracoval aj v Samarkande (Uzbekistan), no po neúspechoch sa vrátil späť do Martina a už nepokračoval vo svojej architektonicko-staviteľskej činnosti.

Dušan Samuel Jurkovič bol tak známy, že na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča. Najskôr pôsobil mimo Slovenska. Preslávili ho najmä Pustevny pod mýtickým vrchom Radhošť, ktoré z neho urobili vo svete najznámejšieho slovenského architekta všetkých čias. Po vzniku Československej republiky sa vrátil spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Medzi jeho najznámejšie slovenké diela patrí Mohyla M. R. Štefánika na Bradle.

jurkovic-mohyla

Mohyla M.R. Štefánika na Bradle nad Brezovou – Jurkovič

Michal Milan Harminc bol jedným z najaktívnejších slovenských architektov. Patril k tzv. „prvej generácii slovenských architektov“. Ako projektant a staviteľ bol činný 65 rokov (1886 – 1951). Naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Postavil 108 kostolov (resp. chrámov) pre všetky konfesie. Bol to makač. J

 

harminc-snm

Slovenské národné múzeum -Harminc

Emil Belluš bol predstaviteľom funkcionalizmu – doby, kedy už víťazí účel nad ozdobou. Dielo Emila Belluša znamená významný prínos nielen pre slovenskú, ale aj pre európsku funkcionalistickú architektúru. Kolonádový presklený most ponad Váh v Piešťanoch z prvej polovice tridsiatych rokov 20. storočia spolu s Krematóriom v Bratislave od architekta Ferdinanda Milučkého zaradila medzinárodná únia architektov medzi najzaujímavejšie stavby sveta, čo mu prinieslo miesto v zozname iných slávnych mostov planéty. Veľká časť jeho diel sa stala národnými kultúrnymi pamiatkami. Za jeho dielo mu bol v roku 1965 udelený titul Národný umelec a roku 1974 získal Cenu Dušana Jurkoviča. Na jeho počesť sa od roku 1990 udeľuje Cena Emila Belluša za celoživotné dielo. Taktiež sa zaslúžil o založenie Slovenskej vysokej školy technickej (dnešná Slovenská technická univerzita) a architektonického školstva na Slovensku. Jeho poslednou budovou je ŠD Mladá Garda, neskôr sa venoval už iba teoretickej a pedagogickej činnosti.

 

SONY DSC

Kolonádový most v Piešťanoch – Belluš

 

Fridrich Weinwurm bol kľúčová osobnosť modernej architektúry na Slovensku a jedným z najvýznamnejších slovenských architektov medzivojnového obdobia. Vynikal nekompromisnosťou svojho puristického názoru na architektúru, rozsahom svojho diela, aj vplyvom na formovanie slovenskej medzivojnovej architektúry. Jeho aktivizmus, spolu s jeho židovským pôvodom, nakoniec spôsobili jeho tragickú smrť počas vojny v roku 1942.

Vladimír Karfík bol česko-slovenský architekt a vysokoškolský profesor. Jeho práce charakterizuje vyspelé technické, funkčné a konštrukčné poňatie. Je autorom projektov obchodných budov „Veľkého“ a „Malého“ Baťu v Bratislave a taktiež spolupracoval pri zrode prvého montovaného panelového domu v Česko-Slovensku v Bratislave. Bol veľký cestovateľ a okrem praxe u legendárneho Le Corbusiera v Paríži absolvoval aj tri roky v USA (dva roky u slávneho Franka Lloyda Wrighta v Talliesin East a Talliesin West). Česko-slovenský vynález verzatilka sa práve vďaka nemu dostal do Ameriky. V Chicagu dostal lukratívnu ponuku od Tomáša Baťu, u ktorého získal a realizoval množstvo jedinečných zákaziek: prvú výškovú budovu v Európe – 17-podlažnú administratívu Baťových závodov s pojazdnou pracovňou Jána Baťu, jedno z vrcholných diel českej medzivojnovej architektúry. Z veľkej časti to bol práve on, kto vytvoril charakter tzv. „zlínskej architektúry“.

 

KARFIK_BATA

Dom služby Baťa – Karfika

 

Ďalej môžem spomenúť architekta známejšieho v Číne než u nás, Ladislava Hudeca, alebo Ivana Matušíka za komplex OD PRIOR s hotelom Kyjev, kde koncepcia areálu na Kamennom námestí v Bratislave predstavuje jeden z najvýznamnejších stavebných počinov v centrálnej časti mesta po 2. svetovej vojne. Nezabudnuteľní sú taktiež Ján Svetlík, tvorca areálu Slavína – jednej z dominánt Bratislavy, alebo Dušan Kuzma s pamätníkom SNP v Banskej Bystrici.

kuzma-pamatnik

Pamätník SNP v Banskej Bystrici – Kuzma

 

A je ich ešte omnoho viac, avšak na to, aby som ich čo i len spomenula, by mi nestačila ani ďalšia strana, ani celý časopis. Pretože o každom jednom sa dajú nájsť celé knihy.