Pridané dňa od oko

Daniela_Mexiko   Vždy ma nudilo chodiť na dovolenky, ktorých program bol asi nasledujúci: Zobudím sa na obed, niečo zjem v all inclusive reštaurácií v mojom hotelovom rezorte. Potom vezmem uterák a pomaly sa presuniem k vode, len aby som si tam znovu ľahol a opaľoval sa, poprípade sa občas omočil vo vode. Typický stereotyp dovolenky pri mori, kde jediná činnosť je oddych, to nie je pre mňa. A verím že mnohých z vás to tiež neosloví.

Som typ človeka, ktorý má rád výzvy, skúša nové veci, verím že každá skúsenosť, dobrá či zlá, ma mnohé naučí a posunie ma ďalej v živote. Preto, keď som po prvýkrát prišiel do kontaktu s jedným z programov organizácie AIESEC, a to Global Citizen, okamžite som spozornel. Jedná sa o jedinečný koncept, vďaka ktorému môžete zažiť ozajstné dobrodružstvo v jednej z viac ako 120 krajín sveta, spoznať kopu nových ľudí z ďalekých krajín a získať skúsenosti, ktoré v budúcnosti zúročíte.

Účastníkov tohto programu už bolo nemálo, a množstvo z nich s radosťou zdieľa svoje dojmy a zážitky zo svojho dobrodružstva. Pozrime sa, čo hovoria naši stážisti na svoju dobrovoľnícku stáž.

Svetlana_Turecko

Svetlana, Turecko: „Všetko sa to začalo vyplnením prihlášky a pohovorom a potom už to všetko šlo neskutočne rýchlo, školenie, hľadanie stáže, interview, víza a letenka. Celý proces trval ani nie mesiac a ja som zrazu stála na letisku v Istanbule, kde mi to konečne začínalo dochádzať. Po ďalších 6 hodinách strávených v autobuse spolu so stážistkou z Pakistanu sme dorazili do Eskisehiru, kde nás vítalo cca. 12 Aiesec-árov s transparentmi a vlajkami. Prvý týždeň bol len orientačný, zoznamovali sme sa s ostatnými stážistami a Aiesec-ármi, mestom a najmä projektom, prostredníctvom meetingov a odbornej prednášky o problematike postihnutých detí, vedenej vyučujúcim z Anadolu university.“

Daniela_Mexiko2

Daniela, Mexiko: „Ako sme tam bývali? Bývala somv nádhernom dome. V bezpečnej zóne stráženej policajtmi, no a takýchto zón bolo v meste veľmi veľa. Všetci doma hovorili anglicky, takže jazyková bariéra nebola žiadna. Vyhoveli mi po každej stránke. Boli ku mne neuveriteľne milí, priateľskí a pohostinní. Moja „mama“ mi po týždni povedala, že ma už berie ako svoju adoptovanú dcéru! Starala sa o mňa aj keď som ochorela. Behala, lietala, zháňala lieky a modlila sa, aby mi bolo lepšie. Toto boli chvíle, keď sa vám zastaví čas, keď vidíte ako Mexičanom záleží na druhých, hoc aj cudzincoch.“

Denisa_Indonezia

Denisa, Indonézia: „Čo sa týka mojej práce, robila som v jednej súkromnej jazykovej škole prezentácie o Slovensku, kultúre, zvykoch a vôbec všetkom čo sa týka našej krajiny. Preto som začínala až poobede. Učila som malé skupinky detí od 5 do 15 rokov, od úplných začiatočníkov až po deti, ktoré sa so mnou dokázali úplne prirodzene rozprávať. To je mimochodom v Indonézii veľmi nezvyčajné. Deti boli skvelé a vďačné. Niektoré veľmi hanblivé, iné prišli za mnou domov, lebo sa chceli rozprávať po anglicky. S niektorými si ešte doteraz píšem. A keď som odchádzala, nebolo mi veru všetko jedno. Lúčilo sa ťažko, so slzami v očiach a doposiaľ nepoznaným pocitom na duši.“

Andrea_Sri Lanka

Andrea, Srí Lanka: „K týmto všetkým radostiam a krásam, ktoré SL ponúka, som mala možnosť zobrať si zo stáže o niečo viac. To vďaka projektu, na ktorom som sa podieľala. Išlo o prácu podporujúcu rozvoj miestneho turizmu v hlavnom meste, v Colombe. Mojou úlohou bolo navštevovať miestne reštaurácie, pofotiť ich, urobiť rozhovory s manažérmi, či vedúcimi o podrobnostiach ponuky, ohodnotiť atmosféru a napísať odporúčania. Tieto údaje išli na webovú stránku pre turistov. Táto práca ma obohatila o komunikačné zručnosti, zlepšila som si schopnosť orientácie v cudzom meste, komunikáciu v anglickom jazyku a taktiež pribudol skill v úprave fotografií a písaní recenzií. Keďže reštaurácie, ktoré sme navštevovali boli rôznorodé, museli sme náš spôsob vystupovania prispôsobiť podmienkam. Návštevy luxusných podnikov neboli výnimkou. Bol to zaujímavý kontrast v porovnaní s klasickým jednoduchým životným štýlom na SL.“

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Lucia, Rusko: „Človek si myslí, že má nejaké hodnoty, ktoré nie sú pre neho príliš dôležité, ale keď sa ocitne na nejakom inom mieste, uvedomí si, že niektoré z nich by predsa len posunul na vyššie priečky. Ja som si konkrétne uvedomila, že som hrdá na to, že som Slovenka a že moja viera je pre mňa dosť dôležitá. Samozrejme, zažila som aj „čierne dni“, kedy som chcela odísť, lebo nič sa mi nepáčilo, všetko bolo zlé – ale taký pocit poznáme asi všetci z nášho každodenného života. Myslím si, že to dobré niekoľkonásobne prevýšilo drobné nedostatky, ktoré nastali. A po príchode na Slovensko som mojim kamarátom a známym aspoň mohla povedať, že v Rusku nie je až taká zima, ako si každý myslel, keď som tam išla a že som nedostávala vodku na raňajky, obed a večeru.“

Program Global Citizen ponúka možnosť vycestovať všetkým študentom vysokých škôl a absolventom do 2 rokov po ukončení štúdia. Dĺžka programu je 6-12 týždňov. Tak čo, balíme kufre?

Pre kompletné blogy od stážistov a taktiež ďalšie užitočné info o programe neváhajte navštíviť www.zahranicnestaze.sk

 

Autor: Dominik Pribyla, AIESEC Comenius University