SATELITNE_ZABERY2_upravene2Slávičie údolie v Bratislave je najväčší komplex pre študentov v strednej Európe a ročne tu býva 10000-15000 obyvateľov. To jest: svet vlastných pravidiel, neobyčajných zákonov, ale predovšetkým paranormálnych aktivít. Pripravte sa na 7 najväčších záhad Mlynskej doliny.

Upozornenie: Všetko, čo je napísané v článku je, bohužiaľ, pravda. Naše myšlienky sú označené ako legendy alebo teórie.

Autobusy

Autobusy 93, 39, 31 sa už v Bratislave stali akousi legendou. Túto legendu hrdo živí Dopravný podnik Bratislava, ktorý sa rozhodol prekonať Guinessov rekord v počte ľudí v jednom autobuse. To sa mu aj v roku 2003 podarilo, keď sa do jednokĺbového autobusu natlačilo  359 študentov, čím sa pokoril rekord z Londýna so 141 pasažiermi.

Odvtedy sa asi dopravný podnik snaží prekonať svoj vlastný tieň, lebo podobne vyzerá aj bežné nastupovanie študentov na železničnej stanici v Bratislave. Dámy a páni, show sa však ešte iba začína. Počas cesty sa môžete tešiť na to, že z držania tyče budete mať trapézy ako Tom Hardy, po chvíli dokážete rozlíšiť pot spod pazúch všetkých okolostojacich a to, že autobus je tak plný, že aj vodič musí stáť. Toto je hra vo vysokej rýchlosti. A vy ste sa stali jej hlavnými hrdinami. Lebo toto nie je autobus ako každý iný. Toto je obdoba čarodejníckeho stanu z Harryho Pottera alebo moderná verzia Siedmych statočných premenovaná na 300 statočných a vodič. Cesta v 39  pripomína výjazd dobytka na bitúnok, a keď ju absolvujete živý bez pomliaždenín, máte chuť napísať ďakovný list pápežovi.

Čerešničkou na torte záhad je aj fakt, že toto miesto sa stalo akousi záhradou vyskoskolskej lasky. A hoci si mnohí z vás myslia, že na pohľad nedokáže baliť ani Steve Wonder, štatistiky statusov na Facebooku na tému cesta v autobuse hovoria niečo iné. Zoznamka v 39: to je láska na prvý odhad cez polku autobusu, odlúčenie v dave vystupujúcom na konečnej a opätovné stretnutie cez Facebook.

Koľko ľudí sa však naozaj zmestí do 39? Jedni tvrdia, že ešte jeden! Druhí zas, že autobus nemôže byť plný, pokiaľ je medzi hlavami ľudí a plafónom autobusu ešte stále dosť miesta. A čo hovoria predstavitelia mesta? Tí tvrdia, že finančný magistrát nemá dostatok peňazí na obstaranie častejších spojov do mlynskej doliny.

V jednom sa však určite všetci zhodnú. Tu a teraz sa malo odohrávať Expendables 3.

foto_zastavka

 

Záhada poletujúcich holubov

Okupácia holubov sa stala akýmsi symbolom internátu Štúrák, v ktorom si tieto vtáky postavili centrálu. Ráno sa prebudíte a v strede izby stojí holub, otvoríte balkón a po parapete cupotá ďalší, pozriete na oblohu a v útočnej formácii k vám letí celý kŕdeľ. Zdá sa vám to ako sen? Ak áno, mali by ste sa rýchlo spamätať. Inak sa veľmi rýchlo naučíte, že nie všetko biele, čo padá z oblohy, je sneh, a že holub nepozná priateľa. K tomu vás budú budiť o 6:00 ráno plieskaním krídiel o okná. Pokiaľ však patríte do skupiny druhej, takzvaných „ostrieľaných“ študentov, poukladáte si na balkón rad fliaš alebo si prešnurujete igelitové pásy cez zábradlie, ktoré po zafúkaní vydávajú odstrašujúci zvuk.

Toto mystérium potvrdzuje aj udalosť z roku 2013, keď na jednu študentku na zastávke Cintorín Slávičie údolie zaútočila zranená labuť a rozbila jej hlavu. Ornitológovia vtedy prehlásili, že zranená labuť od vysilenia náhodou zletela na študentku. Nezdá sa vám toto konanie vtáctva zvláštne?

Podľa tejto teórie sa v Mlynskej doline nachádzajú erotogénne magnetické zóny. Pričom samotné vtáky využívajú magnetizmus pri sťahovaní a tieto anomálie ich priťahujú. Rozmýšľajme spoločne: Čo môže byť touto anomáliou? Čierna diera? Zakopané slzy Chucka Norrisa? Alebo snáď, samotný svätý grál? Legendy vravia, že ten, kto sa napije zo svätého grálu, ten bude navždy mladý. Preto sa opýtame inak: videli ste už niekedy starého holuba? Ja teda nie. A pritom ich je v Mlynskej viac ako fapesníkov na Mladosti. Je to teda jasné! Vlastníci internátov sú templári, ktorý strážia grál a vtákov sa nemôžu zbaviť, lebo holuby zobú zo svätého grálu a sú nesmrteľné. Ak toto nevytiahne ľudí do ulíc, tak už nič!

PojdemPo VsetkomNaComTiKedyZalezalo3

 

Kotolňa

pútnicke miesto všetkých liehorodených

Odvtedy, ako v roku 2010 tento alkoholický chrám postavili, už Kotolňou pretieklo veľa alkoholu a stala sa kultúrnou destináciou číslo jedna medzi liehovistami. Tí sa v Kotolni pravidelne stretávajú na liehoslužby, pričom miestny krčmár vedie omšu. Väčšinou ich vidíte v hlbokej meditácii ako súťažia v „slovenskej hádzanej“ a z úst im cítiť Liehovu lásku. Pravidlá hry nie sú vôbec zložité: skrátka sa modlíte dovtedy, kým niekto nepadne na stôl. Ani vtedy však netreba vešať hlavu, stále sa hrá o druhé a tretie miesto. Ten, kto však prehrá, musí za trest odniesť ležiacu skupinu na ubytovne. Úplným víťazom sa spravidla stane ten, ktorý nedokončí semester alebo sa upije k smrti. V druhom prípade víťaz stane pred tzv. Posledný sud a prirodzene, tento sud musí aj vypiť.

„I lieh tak riekol a tato tekutina bola zákon!“ aj toto sú slová liehoveriacich z Mlynskej Doliny. Byť liehorodený však nie je len viera, je to aj šport. Preto sa na Mlynoch zaviedla univerzitná liga, ktorá prebieha pod dozorom kvalifikovaných čašníkov každý  utorok a stredu. Ďalšou zvláštnosťou oblasti je aj skúškové obdobie, pre domácich známejšie ako Veľký Pôst.

Na záver doplním pár základných premís a dogiem, ktorými sa riadi každý správny liehovista: 1. Nekončím, keď som unavený, ale keď som hotový! 2. Prízemný mráz, nezastaví nás! 3. Aj na kameni sa vyspíš, keď máš čistené svedomie!

„Všetky cesty vedú do Kotolne.“

Študent Julo

miestny opát

 

Záhada Mlynského trojuholníka

Podľa tejto teórie je študentské mesto ekvivalentom nechválne známeho Bermudského trojuholníka, pričom sa stáva, že obyvatelia z mesta študentov v nočných hodinách miznú a následne sa prebúdzajú na čudných miestach. Aktivátorom Mlynského trojuholníka je vraj požitie alkoholu.

Ak vás teda trojuholník pohltí, tak len zachovajte pokoj, väčšinou vás vypľuje obutých v nejakej posteli. Sila jeho vedľajších účinkov sa meria pomocou Richterovej stupnice: niekedy vás morí dočasná abortácia sebaúcty a bolesť hlavy, niekedy trpíte intelektuálnym vákuom, cucáte stravu slamkou a musíte sa odznova učiť čítať a písať, lebo ruka sa vám trase ako vyliečenému kleptomanovi, a niekedy ste v dočasnom štádiu detskej obrny, sužuje vás samovoľná defekácia a prosíte ostatných, aby vám zavolali exorcistu. Alebo sa vám môže stať to, čo istému chalanovi, ktorý si ráno posedel vo väzení za to, že v noci liezol po balkónoch Štúraku (internát) ako pavúčí muž. Alebo stratíte jednu, upozorňujeme JEDNU ponožku na diskotéke Unique, čo sa podarilo doteraz nepoznanému návštevníkovi(kauza – Prípad stratenej ponožky). Jednoznačným víťazom je však chalan, ktorý sa opil, a na druhy deň sa zobudil vo svojej izbe na fúriku. Podľa očitých svedkov ho vraj v noci prehodil cez plot na Atriáky (internát) a doniesol si ho do izby.

Tu však nepriame dôkazy o existencii trojuholníka nekončia. Prazvláštne sú aj autobusy s číselným označením 139, 39, 31, ktoré do mlynskej doliny mieria. Všimnite si, čo majú tieto autobusy spoločné. V označení každého je číslo 3. Náhoda? Ja si myslím, že áno. Ale poďme ďalej, 3 vodiči autobusov, 3 vzrušení  frotteuri v autobuse, 3 Herkules-babky vracajúce sa z cintorínu, 3 cm otvorené okno, 3 šťastlivci, čo si sadli, 3 strany trojuholníka. Autobus – Iluminát. Autobusy sú  iluminátske prepravné prostriedky.

 

SATELITNE_ZABERY2_upravene2

 

Pochutiny Mlynskej doliny

Čím to je, že sa do MD podarilo natlačiť toľkým kulinárkskym virtuózom? A naozaj, ako sa dá explicitne definovať slovo zázrak alebo znamenie? Veď si len zoberme  dvoch najväčších potravinových „Fear faktor“ gigantov v Mlynskej doline. Na jednej strane jedáleň VENZA, pripomínajúca nemocničný bufet, a na strane druhej jedáleň Eat & Meat, s až podozrivo vynoveným zovňajškom. Nenechajte sa však oklamať, labužníci si ešte stále pochutnajú na vyprážanom enciáne, knedlíkoch hrubých ako plechy na ponorke alebo legendárnej rybacej polievke.

Ozdobou jedální je však niečo iné. Odkedy sa v jedálňach varí podľa receptov Beara Gryllsa, získalo stolovanie úplne nový rozmer. V jedálňach sa totiž po vzoru Nestlé zaviedla súťaž v pribaľovaní prekvapení do pokrmov. Zbierať môžete kamienky, lienky, vrchnáky od fľaše, sponky, vlasy, perly, a to všetko naturálne pripečené v jedle. Aby sme nekrivdili, niekedy máte aj pol roka smolu a nič v svojom obede nenájdete, alebo na poľutovanie nejakého toho mravca či lienku zjete. Preto ak chcete naozaj vyhrať obed zadarmo, tak sa musíte riadiť pravidlom: dvakrát žuť a raz prehĺtať. Je teda obrovským prekvapením, že predáci (šéfkuchári) týchto dvoch tovární na obedy ešte nedostali Nobelovú cenu za chémiu, keďže toľko chutí jedného mäsa nedokážu pripraviť nikde inde.

Ani o krok ďalej však nešliapnu vaše chuťové poháriky vedľa. Tu sa však nemožno oháňať nízkymi cenami jedla, ako to je v študentských jedálňach. Tu sa totiž plodí abstraktné umenie. Hovorím o donáškovej službe nemenovanej pizzerie (s názvom Lucka), ktorá sa stala akýmsi gastronomickým výjavom storočia. Za nekresťanskú cenu 5 eur si môžete dopriať pizzu, ktorá vyzerá tak, že by vás za ňu  v Taliansku zavreli do basy.

 „Pre mňa je záhada štvrtkového mäsa s hráškom a ryžou a piatkovej placky s mäsom a hráškom.“

Anonym

Mlznstorante

 

Pán Poltergeist

Pán Poltergeist je duch, ktorý sa skrýva pred ľuďmi, a jeho cieľom je vydesiť alebo zhroziť študentov svojimi husárskymi kúskami. Takmer nikdy ho pri čine nepristihnete. Napríklad zanechá v spoločných sprchách prekvapenie v podobe guče chlpov. Alebo očúra zem a zavedie súťaž v počítaní vložiek hodených za záchodom. Niekomu pri pohľade na jeho kúsky prebehne celý život pred očami. Ak sa vám týchto Poltergeistov, entitu choromyselných študentov, predsa len podarí prichytiť pri čine, tak sa spravidla tvária ako Majka z Gurunu a veľmi rýchlo utekajú z miestnosti.

Pre zachovanie obsahu vášho žalúdku na správnom mieste nahradíme v ďalšej fázy článku exkresívum výkal slovom čokoládové pusinky.

Častým javom je aj umiestňovanie čokoládových pusiniek na originálne miesta ako okraj záchodovej dosky, ale pokojne vás môže prekvapiť aj položená pusinka na schodoch vedľa výťahu. Niekedy dokonca nájdete okolo záchoda celú bonboniéru. Pred pár rokmi tu bol expert, ktorý zašiel vo svojej neochvejnej ctižiadosti tak ďaleko, že začal z čokoládových pusiniek kresliť okolo záchoda rôzne obrazce. Mohli to byť smajlíky, mapy k pokladu, veštby konca sveta alebo iné zašifrované informácie. Such a lovely guy!

Určite sa teda zhodneme, keď povieme, že pán Poltergeist je burina, ktorú treba vytrhať. A treba to urobiť skôr, než tu niekto zavolá Vila Rozborila.

Skutočný príbeh

„Raz som v noci ležal v posteli, keď som zrazu započul, ako niečo plieska o zábradlie na balkóne. O chvíľu som zistil, že to niekto z vyššieho poschodia čúral na náš balkón,“  priateľsky sa usmial študent z Mladosti (internát). „Už si asi viac nebudem sušiť veci na balkóne.“

smile

 

LaváStranaČoJeSVama ( 2014-2015)

Lavástranačojesvama je už medzi študentmi známa firma. Presne 4 hodiny po večerníčku a presne hodinu pred vysielaním Viasat Spice, o 11:00 sa v bitúnkoch Mlynská dolina začína show. Na scénu na balkónoch Atriáku vychádza tajomný študent s lampášom, zakričí známe slová z úvodu pesničky Telegram od Horkýže Slýže a ostatní študenti mu húfne odpovedajú. Takto nejako to vyzerá každý deň v Mlynskej doline, pričom  slová sa ozývajú od „Teroristov“ až po Kotolňu.

Študenti tohoto moderného Othella prijali pozitívne. Ak je teda pán Poltergeist pán zla, tak Lavástranačojesvama je pozitívnou raritou, ktorý zbližuje ľudí a tvorí odreagovanie od študentského života.

Dokonca sa tento fenomén z Mlynov dostal aj do popredného časopisu, kde uverejnili tvár jeho pozemskej schránky. Toto nepovolil, a preto sa odvtedy na verejnosti pohybuje zakrytý ako Wololo čarodejník s kuklou na hlave. On sám neskrýva, že trpí syndrómom Horkýže Slíže a praje si, aby si mohol raz zakričať spoločne s Kukom v Mlynskej Doline. To sa mu aj napokon podarilo, ked si koncom Maja 2015 prišlo Horkyže Sliže vykričať hlasivky na študentskom liehokoncerte HudBA na mlynoch.

 WOLOLOCARODEJ