Pridané dňa od oko

Všetci si pamätáme časy, kedy sme sedávali na hodinách literatúry na strednej. Pre väčšinu z nás ktorí sme nemali šťastie na vyučujúceho, to bola len povinná jazda – pretrpieť 45 minút času, najesť sa, poprípade dospať žúr predošlého večera. Príprava na test trvala vzhľadom na pozornosť na hodinách nekonečne dlhý čas, a tak sme si vybudovali voči literatúre ako takej akýsi múr, či dokonca hradby. Neboli sme schopní prečítať ani len dve knihy z povinného čítania. Možno si vravíte, čo za prevratnú novinu vám tu predostieram, avšak…

Vo svete literatúry snáď neexistuje téma, na ktorú by ešte nik nepísal.  Ponúka nám tisíce a tisíce fascinujúcich životných príbehov, odborných publikácii, imaginárnych svetov, politických systémov, kultúr či vymyslených rozprávkových postáv.

Pišťánek – Rivers of Babylon, Neva;  Orwell – 1984, Zvieracia farma; Christiane F. – My deti zo stanice ZOO. Po prečítaní týchto knižných titulov, kde možno objaviť strhujúci príbeh tínedžerky závislej na drogách a Berlíne, metaforu na politické dianie nie tak dávnych čias so štátnikmi v podobe svíň (doslova) či tak trochu (ne)skutočný návod na to, ako na Slovensku zbohatnúť  v rokoch 90tych bez morálnych zábran, ale za to s veľkou dávkou násilia, zaručene zmeníte svoj pohľad na svet či na svoju osobnú životnú situáciu. Možno si uvedomíte, akí sme na tomto svete malí páni alebo že sa vlastne na tých svojich intrákoch so spoločnými sprchami a hlučnými susedmi zase nemáme tak zle.

Myšlienka – Hlúpy človek sa učí na vlastných chybách, múdry človek sa učí na chybách iných – naberá v tomto prípade úplne iný rozmer. Prečo si k šťastiu nedopomôcť knihou?

Poézia

Poézia je kapitolou sama o sebe. Lúštiť hviezdoslavizmy či výtvory Sládkoviča a Marínino milostné prežívanie bolo niekedy nad naše sily. Pri každej novej strofe a básnických prostriedkoch sme len gúľali očami a iritovane vzdychali nad dôvodom, na čo nám toto v živote už len môže byť užitočné. Skúste však prísť do kníhkupectva k poličke s modernou poéziou, hoc i slovenskou a garantujem vám, že každý z nás si nájde niečo, od čoho nebude môcť odtrhnúť  pozornosť. Básne nie sú na svete na to, aby sme ich odborne analyzovali a prezentovali ich význam pred vyučujúcimi. Poézia je pohladením na duši, keď je nám smutno. Vie nás poláskať, keď sa bojíme. Rozumie nám tak, ako nik iný. Netreba s ňou diskutovať, netreba v nej hľadať anafory, epifory či iné –fory. Stačí sa len nechať unášať. Ona už vie ako na nás…  A tak ako sa vy môžete nájsť v niekoho slovách dnes, jedného dňa sa môže niekto nájsť v myšlienkach pochádzajúcich od vás samých, kto vie…  Možno raz napíšete vlastnú zbierku.