Je streda večer, čakám kým sa mi zbuilduje prostredie, a zatiaľ som si v Exceli spravil jednoduchú kalkulačku pre výpočet nákladov, daní, odvodov, ktoré by som platil ako živnostník alebo jednoosobová eseročka. Zatiaľ som ešte čísla a možnosti nekonzultoval s účtovníčkou, veď načo aj. Na VŠ som predsa mal dva semestre ekonómie. To síce nie je veľa, no postačí to na naučenie základov, ktoré ja, ako ajťák potrebujem, nie?

Veď predsa škola existuje pre to, aby robila vedu a aby študentov niečo naučila niečo, čo potrebujú. Nemôžem očakávať, že na Fakulte elektrotechniky bude napríklad taký Technologický inštitút športu robiť skutočný výskum v oblasti športu či fyzioterapie, treba byt realistom. Preto by človeka napadlo, že nám TIS zabezpečí aspoň nejaký pravidelný pohyb, nábeh na zdravý spôsob života, no nie? Hm, tu je však inštitút nevinný. Z ich strany snaha bola, ja som lenivý stereotyp ajťáka. TISka teda predstavuje dobrý príklad ústavu, ktorý technicky nemá čo fakulte ponúknuť, no svoje miesto a pozitívny vplyv má.

Posledných pár týždňov študujem po večeroch dane, odvody, účtovné uzávierky fyzických osôb, daňové obdobia živnostníkov, povinnosti voči daňovým úradom, možnosti odpisu nehnuteľností a… a konečne sa dostávam k jedinému slovnému spojeniu, ktoré som sa naučil za tie dva semestre. Pravidelné odpisy. Prvý a posledný termín ,ktorého význam som sa naučil na cvičeniach ekonómie na FEIke a FIITke.

Ešte tak tri, štyri mesiace dozadu som si myslel, že riešiť nejakú formu podnikania na zaobalenie mojej profesionálnej programátorskej kariéry je predčasné. Veď pracujem pre firmu ako väčšina IT sveta, nie pre seba, no nie? Preto mi ani v škole neprišlo zvláštne, že o eseročkách a živnostiach sme sa toho moc neučili. Veď načo, podnikať väčšina z nás predsa neplánuje.

Čo sa zmenilo za tých uplynulých stopäť dní? Začal som sa rozprávať s kolegami v novej práci a zrazu zisťujem, že zopár ich má vlastné spoločnosti, aj keď stabilne pracujú pre inú firmu. Teda nie zopár, niektorí. Pardon, myslel som väčšina. Ehm, všetci. Človek sa potom začne zamýšľať, prečo nie je nejaký predmet na vysokej škole, ktorý by nás pripravil na profesionálny život po škole po ekonomickej stránke. Dajme tomu predmetu pracovný názov, napríklad Ekonómia.

Ehm.

Pravdupovediac, už si nepamätám moc, čo sme brali na ekonómii. Pamätám si však dobre na svoje vlastné zadanie prednášané pred krúžkom na tému výpočtov daní a odvodov fyzických osôb zo závislej činnosti, t.j. mňa, teba, bežných zamestnancov, kde keď som začal počítať človeka s príjmom 4000 eur v hrubom, bol som zastavený cvičiacou, že sa mám držať reálnych čísiel. Namiesto toho, aby nám bolo ukázané, ako sa vtedy výrazne viac oplatí transformovať svoje zamestnanie na podnikanie , bolo nám povedané, že plat, ktorý tretina z nás bude mať do 15 rokov, sú už nereálne čísla.

Pamätám si ale na nematematicke grafy závislosti dopytu a ceny, ponuky a ceny, teda závislostí, ktoré sú snáď prirodzené na pochopenie, veď už predsa stará mať hovorili, že Aničku nikto nechce, lebo dá každému. Ak by mi však ukázali, ako kreatívne sa dá s číslami pracovať v môj prospech, určite by som si to zapamätal, tým som si istý. Ono ušetrené tisíce zostanú v človeku v hlave dlhšie ako nabiflovaná definícia rentability.