Pridané dňa od Anton Cvik

Meno Ján Amos Komenský nám je už asi všetkým známe. Kto by predsa len nevedel bol to predovšetkým pedagóg a jazykovedec. Komenský bol zaujímavý predovšetkým svojou myšlienkou o povinnej školskej dochádzke. Kto by si bol v roku 1628 povedal že táto myšlienka položí stavebný kameň pre vedľajšie efekty ktoré sa dotýkajú každého študenta.

 

V dobe Komenského „základné“ školy navštevovali len vybrané deti bohatých. Starší mali svojich mentorov či navštevovali univerzity. Pre deti roľníkov a obyčajných poddaných však zostávala hlavnou náplňou detského života práca v stajni, mlyne či na poli. Drvivá väčšina nemala znalosti z základných počtov a o schopnosti písať ani nevravím. Komenského myšlienka však prinášala najväčšiu revolúciu v stanovení rovnakých podmienok pre deti bohaté i chudobné, múdre i hlúpe. Myšlienka zaviesť povinú školskú dochádzku zasiahla i Máriu Teréziu ktorá za pomoci Ignáca Felbigera zostavila všeobecný školský poriadok. Následná reforma zaviedla povinnú šesť ročnú dochádzku. Dnes už ju poznáme takto: v 6tich rokoch nástup na základnú školu, okolo 15teho roku nástup na strednú školu a po prvom ročníku je za nami míľnik 10 ročnej povinnej školskej dochádzky vyplývajúcej zo zákona. Cieľom povinnej dochádzky je položiť základy všeobecnej gramotnosti bez rozdielu na prostredie z akého deti pochádzajú. Dnes už však vieme s istotou povedať že Komenský našiel niekoľko vedľajších efektov. Nevedel o nich alebo práve k nim smeroval?

 

Rovnosť len na oko?

Ako najväčším vedľajším efektom sa ukázala snaha o odstránenie rozdielov medzi ľuďmi a vrstvami z ktorých pochádzajú. Posadíte ich do rovnakých lavíc poskytnete im rovnaké podmienky pre zisk rovnakých vedomosti no prečo jeden dostane jednotku a iný päťku? Poskytnutie rovnakých podmienok v skutočnosti nemá až taký efekt. Prečo?  Pretože dieťa sa nachádza v školskom prostredí 6-8 hodín denne no zvyšné trávi v odlišnom prostredí. V tomto prostredí prichádza k odlišným stimulom medzi jednotlivcami. Pre príklad s niekým sa rodičia doma učia s niekým nie. Pre zaujímavosť nahradím slovo dieťa slovom vysokoškolský študent. Jeden z nás musí po cvikách do práce iný môže za finančnej podpory rodičov skloniť hlavu do knižiek.

 

Šaty robia človeka?

Do školy sa predsa chodí každý pracovný deň. Na výške je to pomerne lepšie ale stále zostáva dôležitým aspektom v čom prídete. Áno smerujem k školským uniformám. Hlavnou výhodou uniformy je opäť odstránenie rozdielov. Tento krát však medzi chudobnými a bohatými. Tak ako v časoch Komenského i dnes posudzujeme finančnú situáciu a zázemie rodiny práve podľa oblečenia v ktorom prídete do školy. Bohatší sa zvyknú obliekať do značkových vecí a tí, ktorí na takéto oblečenie nemajú sa môžu cítiť trápne. Komplexy z uvedomovania si svojho postavenia „na okraji spoločnosti“ sú dnes na dennom poriadku. V extrémnych prípadoch sa kvôli tomuto vedľajšiemu efektu stávajú terčom šikany. Viete si však predstaviť príchod do kolektívu kde sú všetci rovnako oblečený? Po pravde keby som bol punkáč a v triede vidím človeka oblečeného ako punkáča a vedľa chalana v saku a košeli asi viem s kým sa dám do reči. Na druhú stranu keď príde pedagóg na cvičenie radšej sa bude baviť asi s košieľkarom ako s 20 centimetrovým červeným čírom…

 

Dochádzka vs. ranná pohoda?

Jedným z spomenutým vedľajším efektom ovplyvneným práve Komenského myšlienkou je dochádzka. Dochádzka nám ukazuje jasné pravidlá už od ranného detstva. Tento efekt nás podvedome pripravuje na zvládanie situácii v živote zamestnaného človeka. Už Benjamin Franklin v tom mal jasno. Citát: „Early to bed early to rise makes a man healthy whealthy and wise“ , sa nezlučuje s rannou pohodou v štýle posteľ do 10:30 a potom sa uvidí… Veď kto by vstával ráno keby nemusel ísť do školy. Následne by nešiel ani do práce. Ešte že dochádzka nad nami drží stráž a je do nás vďaka nej od malička vštepovaná istá dávka zodpovednosti.

Vedľajších efektov sa tu teda ukazuje naozaj niekoľko. Niektoré vidíme jasne a sú jednoducho odhaliteľné. Mnohí by si povedali že boli Komenského skrytým efektom či úmyslom. Komenský predsa nebol starý škodoradostný pán ktorý ta chcel ráno vytiahnuť z postele. On chcel len aby si bol vzdelaný. Dokonca každí rovnako bez ohľadu na to či bývaš v paláci alebo chatrči. Či nosíš Adidas alebo Abibas. No ani on zrejme nemyslel na všetko a dokonca ani nemohol. Niekdajšia túžba po vzdelaní utrpela ťažké straty a vystriedal ju vzdor proti povinnosti chodiť do školy.  Ako by to vyzeralo keby prelomová myšlienka nevznikla ? A o akých vedľajších efektoch by sme potom hovorili ? …keby si v 6tich rokoch nenastúpil do povinnej školskej dochádzky a nepokračoval až tam kde si teraz? Odpoveď už klasicky nechám na čitateľovi…